Modlitba
* Modlitba spojená s príbehom - Maťo Šabo
Každý deň napoludnie vbehol na chvíľu do kostola akýsi mladík a hneď sa poberal ďalej.
Mal károvanú košeľu a rozstrapkané džínsy ako všetci chlapci v jeho veku.
V ruke mal papierové vrecko a v ňom kúsok chleba na obed.
Keďže dnes sa nájdu ľudia, ktorí kradnú všade, i v kostole,
podozrievavý správca kostola sa ho pýtal, prečo tam chodí.
"Chodím sa sem pomodliť," povedal mladík.
Pomodliť? Ako sa dokážeš modliť tak rýchlo?
Hm... Vbehnem sem každý deň, poviem iba: "Ježiš tu je Jim." A potom utekám do práce.
Je to krátka modlitba a som si istý, že Ježiš ma počúva.
Krátko na to, pre pracovný úraz, zaviezli mladíka do nemocnice s bolestnými zlomeninami.
Dali ho na izbu s viacerými pacientmi. Jeho príchodom sa oddelenie zmenilo.
Po niekoľkých dňoch sa v jeho izbe schádzali chorí z celej chodby. K jeho lôžku prichádzali mladí i starí.
Pre každého mal úsmev a každého vedel povzbudiť.
S ošetrovateľkou sem prišiel aj správca kostola a zastavil sa pri mladíkovom lôžku.
Povedali mi, čo sa ti stalo a napriek tomu vieš povzbudiť každého. Ako to robíš?
Je to vďaka tomu, ktorý ma chodí navštevovať napoludnie každý deň.
Ošetrovateľka ho prerušila: ale napoludnie sem predsa nikto nechodí.
Chodí a každý deň. Otvorí dvere a povie: Jim, tu je Ježiš a odchádza.
Každý deň napoludnie vbehol na chvíľu do kostola akýsi mladík a hneď sa poberal ďalej.
Mal károvanú košeľu a rozstrapkané džínsy ako všetci chlapci v jeho veku.
V ruke mal papierové vrecko a v ňom kúsok chleba na obed.
Keďže dnes sa nájdu ľudia, ktorí kradnú všade, i v kostole,
podozrievavý správca kostola sa ho pýtal, prečo tam chodí.
"Chodím sa sem pomodliť," povedal mladík.
Pomodliť? Ako sa dokážeš modliť tak rýchlo?
Hm... Vbehnem sem každý deň, poviem iba: "Ježiš tu je Jim." A potom utekám do práce.
Je to krátka modlitba a som si istý, že Ježiš ma počúva.
Krátko na to, pre pracovný úraz, zaviezli mladíka do nemocnice s bolestnými zlomeninami.
Dali ho na izbu s viacerými pacientmi. Jeho príchodom sa oddelenie zmenilo.
Po niekoľkých dňoch sa v jeho izbe schádzali chorí z celej chodby. K jeho lôžku prichádzali mladí i starí.
Pre každého mal úsmev a každého vedel povzbudiť.
S ošetrovateľkou sem prišiel aj správca kostola a zastavil sa pri mladíkovom lôžku.
Povedali mi, čo sa ti stalo a napriek tomu vieš povzbudiť každého. Ako to robíš?
Je to vďaka tomu, ktorý ma chodí navštevovať napoludnie každý deň.
Ošetrovateľka ho prerušila: ale napoludnie sem predsa nikto nechodí.
Chodí a každý deň. Otvorí dvere a povie: Jim, tu je Ježiš a odchádza.
*Čo je to modlitba? -modlitba je kontakt s Bohom.
Kedy sa máme modliť?
Modliť sa máme ráno a večer, pred jedlom a po jedle, keď potrebujeme Božiu pomoc, pri Svätej Omši a kedykoľvek, keď chceme myslieť na Boha.
Veľmi dobré ja Boha oslavovať – napĺňa to srdce človeka radosťou a optimizmom.
Veľmi dobré aj ďakovať, otvára to srde človeka pre Božie pôsobenie...
Veľmi vhodné je aj odprosovať, učí nás to správne vidieť našu krehkosť a slabosť vo svetle pravdy a nádeje, že nám Pán odpustí a pomôže nám chrániť sa zlého.
Modlíme sa este k niekomu inému okrem Boha?
Modlíme sa k Panne Márii, k svätým, k svojmu anjelovi strážcovi, - cez nich prejavuje Boh svoju starostlivosť a lásku veľmi pekným spôsobom.
Za koho sa máme modliť:
Modlime sa za našich blízkych, za zosnulých a za tých ktorí potrebujú pomoc, aby dokázali otvoriť srdce pre Božie pôsobenie.
Načo je modlitba:
Modlitba je pilierom duchov. života. Ak chceš v živote niečo napraviť - začni od modlitby
Rozprávanie sa o sile modlitby (skúsenosť, zážitok, ...)
Vrcholom modlitby je stav, ktorý opisuje sv. Pavol: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus."
Modlitba je pilierom duchov. života. Ak chceš v živote niečo napraviť - začni od modlitby
Otče náš ...
*Keď jeho učeníci videli, ako sa rozpráva s Bohom, poprosili ho:
"Pane , nauč nás modliť sa!"
A Ježiš to s radosťou robí. Naučil nás nádhernú modlitbu - priblížme si ju trochu :
"Otče náš." - rozoberanie a rozprávanie sa ...
nemôžem povedať "Otče", ak môj vzťah s ním neprežívam a necítim každý deň.
nemôžem povedať "náš", ak mi moja viera neuvoľní priestor pre iných a pre ich potreby
nemôžem povedať " ktorý si na nebesiach", ak moje záujmy a moje ciele sú príliš pozemské, materiálne, nízke.
nemôžem povedať " posväť sa meno tvoje", ak ja, ktorý nosím jeho meno, nie som svätý.
nemôžem povedať " buď vôľa tvoja", ak ju nechcem prijať do svojho života a znášam ju len s nechuťou.
nemôžem povedať "ako v nebi tak i na zemi", ak nie som ochotný dať sa do jej služieb teraz a hneď tu.
nemôžem povedať "chlieb náš každodenný daj nám dnes", ak sa ja vôbec nestarám o skutočné potreby iných.
nemôžem povedať " odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom", ak ja nosím v srdci odpor voči druhému.
nemôžem povedať "neuveď nás do pokušenia", ak ja vedome zostávam v situácií, v ktorej budem istotne pokúšaný.
nemôžem povedať "zbav nás od zlého", ak ja ostávam naviazaný na zlo a nebojujem proti nemu modlitbou a umŕtvovaním.
nemôžem povedať "Amen", ak nie som schopný povedať, nech ma to stojí čokoľvek, toto bude vždy moja modlitba.
V prvých storočiach kresťanstva bola modlitba Otče náš súčasťou tajomstiev viery,
ktoré katechéta odovzdal katechumenom len krátko pred krstom.
A tí s napätím i s radosťou očakávali chvíľu, keď po krste mohli zdvihnúť ruky k nebu a skríknuť :"Otče!"
Otče náš je preukaz našej totožnosti - sme Božie deti.
Je lekárničkou prvej pomoci - obraciame sa na všemohúceho Otca.
Otče náš je oslovenie, ktoré platí, môže sa pripojiť pred všetky prosby - modlitby.
*Keď jeho učeníci videli, ako sa rozpráva s Bohom, poprosili ho:
"Pane , nauč nás modliť sa!"
A Ježiš to s radosťou robí. Naučil nás nádhernú modlitbu - priblížme si ju trochu :
"Otče náš." - rozoberanie a rozprávanie sa ...
nemôžem povedať "Otče", ak môj vzťah s ním neprežívam a necítim každý deň.
nemôžem povedať "náš", ak mi moja viera neuvoľní priestor pre iných a pre ich potreby
nemôžem povedať " ktorý si na nebesiach", ak moje záujmy a moje ciele sú príliš pozemské, materiálne, nízke.
nemôžem povedať " posväť sa meno tvoje", ak ja, ktorý nosím jeho meno, nie som svätý.
nemôžem povedať " buď vôľa tvoja", ak ju nechcem prijať do svojho života a znášam ju len s nechuťou.
nemôžem povedať "ako v nebi tak i na zemi", ak nie som ochotný dať sa do jej služieb teraz a hneď tu.
nemôžem povedať "chlieb náš každodenný daj nám dnes", ak sa ja vôbec nestarám o skutočné potreby iných.
nemôžem povedať " odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom", ak ja nosím v srdci odpor voči druhému.
nemôžem povedať "neuveď nás do pokušenia", ak ja vedome zostávam v situácií, v ktorej budem istotne pokúšaný.
nemôžem povedať "zbav nás od zlého", ak ja ostávam naviazaný na zlo a nebojujem proti nemu modlitbou a umŕtvovaním.
nemôžem povedať "Amen", ak nie som schopný povedať, nech ma to stojí čokoľvek, toto bude vždy moja modlitba.
V prvých storočiach kresťanstva bola modlitba Otče náš súčasťou tajomstiev viery,
ktoré katechéta odovzdal katechumenom len krátko pred krstom.
A tí s napätím i s radosťou očakávali chvíľu, keď po krste mohli zdvihnúť ruky k nebu a skríknuť :"Otče!"
Otče náš je preukaz našej totožnosti - sme Božie deti.
Je lekárničkou prvej pomoci - obraciame sa na všemohúceho Otca.
Otče náš je oslovenie, ktoré platí, môže sa pripojiť pred všetky prosby - modlitby.